SME
SOM VINNÝ, TEDA SOM, HOVORÍ KAFKA
|
|
|
Jozef K. sa v Pražskom komornom divadle vraždí sám, dobrovoľne.
Pražské komorní divadlo, na čele ktorého stojí jeden z najvýznamnejších mladých čes¬kých režisérov Dušan D. Pařízek, sa orientuje najmä na nemeckú dramatiku: v reper¬toári má momentálne viaceré hry Fassbindera, Bernharda, Schwaba, Jelinekovej, Jandla.
Ani posledná premiéra - Kafkov Proces - nevybočuje z tejto orientácie: Franz Kafka bol pražský nemecký spisovateľ a jeho román Proces sa veľakrát ocitol na javiskách divadiel piatich svetadielov. Jednou z najslávnejších inscenácií veľkej éry českého divadla v šesťdesiatych rokoch minulého storočia bol Proces režiséra Jana Grossmana v Divadle na Zábradlí; každá ďalšia česká divadelná adaptácia Procesu sa s ňou chtiac-nechtiac ocitá v historickej konfrontácii.
Grossmanov Proces odzrkadľoval existenciálnu, ale aj spoločenskú situáciu v čase a v krajine svojho vzniku - v socialistickom Československu. Bol svedectvom napätia a konfliktov medzi jednotlivcom usilujúcim sa o slobodu a totalitným systémom, ktorý človeka kontroloval, šikanoval a jeho slobodu obmedzoval. Grossmanova inscenácia bola „krstená“ Orwellom (jeho román 1984 mohol u nás vyjsť až po roku 1989).
„Orwellovská téma“ bola preto generálnou témou Divadla na Zábradlí v tých časoch, rovnako v Procese, ako aj vo všetkých troch Havlových hrách uvedených do roku 1968, v Jarryho a Grossmanovom Kráľovi Ubu alebo v Krejčovej inscenácii Hubalkovej adaptácie Antigony (Hrdinovia v Thébach nežijú). Pařízek v Pražskom komornom divadle nachádza v Kafkovom Procese čosi, čo smeruje hlbšie do „ľudskej duše“, k základným otázkam o zmysle a nezmysle ľudského bytia.
Je to väčšmi inscenácia „existenciálna“ než „politická“; jej motto znie: „Je pocit viny nevyhnutnou súčasťou existencie? Je hľadanie vlastnej viny zmyslom bytia?“ Predstavenie sa začína dlhým monológom hlavnej postavy - Jozefa K. - v prvej osobe. Nič podobné u Kafku nenájdeme, Kafka je objektívnym rozprávačom. U Pařízka je rozprávačom Jozef K. Grotesknosť a absurdita bytia je zakotvená hlboko v ňom, nielen v okolitom svete spoločenských mechanizmov a inštitúcií. „Som vinný, teda som!“
A tak aj tento Jozef K. vykoná vraždu sám voči sebe podľa pokynov súdnych vykonávateľov. Nie je zavraždený „ako pes“, vraždí sa sám, dobrovoľne prijímajúc svoju vinu zato, že svetu, do ktorého bol „vrhnutý“, nerozumie. Je to sugestívna, minimalistická, expresívna a veľmi introvertná inscenácia. S vynikajúcim výkonom Martina Fingera v hlavnej úlohe.
Tri dni po pražskej premiére bude mať Pařízkova inscenácia premiéru v divadle Deutsches Schauspielhaus v Hamburgu v rámci festivalu Projektion Europa.
|
|
|
|
Martin Porubjak, 6. září 2007, SME
|
|